Baku - mierne exotická víkendovka

Autor: Peter Pašteka | 3.11.2019 o 20:20 | Karma článku: 4,46 | Prečítané:  1762x

Baku. Azerbajdžan. To musí byť špina, rozbité budovy, kriminalita, nie? Noo, nie úplne. Teda, úplne - naopak. Krajšie a čistejšie mesto s príjemnejšími obyvateľmi som už dávno nenavštívil. Ale pekne poporiadku.

Azerbajdžan je jednou z bývalých republík Sovietskeho zväzu. Veľkosťou aj počtom obyvateľov tak dvakrát Slovensko. Nachádza sa na pomedzí Európy a Ázie, medzi Ruskom a Iránom. Tretinu hranice tvorí Kaspické more (vlastne jazero). Azerbajdžanci sú prevažne moslimovia. Ale o tom neskôr.

Príprava:

Do Azerbajdžanu treba víza. Vzhľadom na jednoduchosť procedúry by som to však nazval skôr vstupným poplatkom, mýtom. Na webe vyklikáš údaje z pasu a na druhý deň do mailu príde potvrdenie, ktoré ukážeš pri pasovej kontrole. Vízum kupujte na oficiálnej stránke evisa.gov.az. Google vám ako prvé vyhodí komerčné stránky. Vyzerajú takmer rovnako ako oficiálne. Jediný rozdiel je v tom, že kým na oficiálnej zaplatíte 24 dolárov, na komerčnej 65 eur. 

Najlacnejšie sa do Baku dostanete Wizzairom z Budapešti. Nás stála spiatočná letenka asi 130€. Plus ešte batožina, priplatili sme si 10kg kufor. Zaujímavé, že vo Wizzairi výjde lacnejšie kúpiť Priority boarding vrátane 10kg batožiny, ako keď si kufor zaplatíte samostatne. Na letisku v Budapešti sa dá zaparkovať napriklad na Holiday parking, 17€ na 4 dni, 5 minút pešo. Len si parkovanie booknite dosť dopredu, švagor to chcel vybaviť týždeň vopred a už mali obsadené.

Ubytovanie cez booking, dvojka v 4* priamo v starom meste, 39€ na noc aj s raňajkami. 

Deň 0. 

Z Bratislavy sme vyrazili vo štvrtok večer po šichte. Let máme o 23,45. Letisko bolo večer poloprázdne, avizované hodinové čakacie doby na security kontrole sa nepotvrdili. Všetko išlo hladko. Odleteli sme skoro načas.

Deň 1.

V Baku sme pristáli pred šiestou ráno. Let trval necelé štyri hodiny, plus dve hodiny bol posun času. Pasová kontrola prebehla rýchlo a boli sme pred letiskom. Centrum Baku je asi 25 km ďaleko. Z letiska sa dá dostať taxíkom, ale aj autobusom. Veľký, moderný. Premáva každú polhodinu. Cena 70 centov. Ale nie v hotovosti. Hneď pri východe z letiska si v automate  za dva manaty treba kúpiť Baki Card a dobiť ju kreditom. Predplatená karta, platí aj na metro a mestské autobusy. Jednou kartou zaplatíte aj za viacerých cestujúcich. V automate sa nedá platiť kreditkou, takže treba na letisku využiť bankomat. To som ešte nespomenul, v Azerbajdžane sa platí manatom, zhruba jedna ku dvom s eurom. Z letiska sa dá dostať aj Boltom za nejakých 7€, ale to by už nebolo ono, že. Uber mi v Baku nefungoval, chcelo to stiahnúť nejakú lokálnu Uber aplikáciu, čo mi však so slovenským účtom nepodarilo. Bolt fungoval spoľahlivo a lacno.

Po širokej štrnásťprúdovke míňame moderné výškové budovy, ďalšie sa ešte len stavajú. Po polhodine vystupujeme pri hlavnej stanici, do starého mesta to máme ešte dve zastávky metrom (0,30 manatu).

Ubytujú nás až na obed, tak na hoteli aspoň nechávame kufre a vyrážame do ulíc. 

Čo nás upútalo na prvý pohľad, že všade je čisto. Skoro sterilne. Na každom rohu ujo, alebo tetuška s metlou. Na fontánovom námestí v centre pobehovali traja chlapíci na strojoch, akými sa u nás leštia podlahy v obchodných centrách.

Ďalši postreh bol, že ľudia sa obliekajú inak ako v ostatných moslimských krajinách. Vidno to hlavne na nežnejšej časti populácie. Šatky výnimočne, väčšinou obtiahnuté džínsy. Tak úplne európsky. 

Baku je asi dvojmiliónové mesto, leží v nadmorskej výške mínus 28 m, teda pod úrovňou mora. Čo z neho sme stihli prvý deň? Prejsť sa po nábreží - celá promenáda má nejakých 15km, lemovaná parkom, veľmi pekná.

Potom múzeum kobercov, budova v tvare zrolovaneho koberca, nájdete ju blízko nábrežia, tak na hoďku, vstupné 3,7€.

 

Ďalej pozemnou lanovkou (0,5€) do horného parku. Je odtiaľ super výhľad na pobrežnú promenádu a aj Plamenné veže - tri výškové budovy v tvare plameňa.

Večer su nasvietené tak, že striedavo vyzerajú akoby horeli, potom zase ako azerbajďžanská vlajka. Efektné.

Večeru sme dali v azerbajdžanskej reštike, mala najlepšie hodnotenie na tripadvisori. Tri chody, veľmi chutné, nápoje, pár pív. 75€ za siedmich.

Deň 2.

Vyrážame za mesto. Chceli sme ísť pozrieť do národného parku Gobustan. Nejekých 65 km za Baku. Na webe som dopredu našiel organizované poldňové výlety, tak 45-65€ na osobu. Zdalo sa mi to veľa. Pôjdem na to inak. Na indy-guide.com som si zadal požiadavku na trip tam a tam, v tom a tom dátume. Behom desiatich minút mi prišlo dvanásť ponúk.

Vybral som si podľa referencií. Poldňový výlet klimatizovaným sprinterom s licencovaným sprievodcom za 135€. Pre siedmich. Po širokej výpadovke lemujúcej pobrežie míňame kopec vrtných veží. Vidno, z čoho Azerbajdžan žije. V 19. storočí bolo obdobie, keď  Baku zabezpečovalo až polovicu svetovej ťažby ropy. Zastavujeme na benzinke - nafta za 32 centov, benzín za 48. 

Krajina je polopúšť, žiadna zeleň. Koncom októbra príjemných 22 stupňov. 

Prvou zastávkou sú blatové vulkány. Presadáme do dvoch starých lád (v cene tripu) a pokračujeme asi 5 km prašnou cestou. Vodič dáva lade zabrať, chvíľami má na tachometri stovku.

Zo zeme tam vyviera zmes blata a ropy, vytvára to zaujímavé bublajúce štruktúry. Niektorí ľudia vraj využívajú liečivé účinky bahna a celý do toho vlezú. Treba si však zobrať veľa vody na umytie.

 

Pokračujeme do národného parku Gobustan. Súčasťou vstupného (5,3€, študenti symbolických 25 centov) je múzeum a prechádzka k petrogryfom - kresbám v skalách.

Zaujímavé sú zvoniace balvany. Po údere kameňom vydávajú zvuk, akoby ste udreli do zvona. Myslím, že Gobustan rozhodne stojí za návštevu.

Večer sme vybehli pozrieť mešitu Heydara Alijeva. Dokončená v roku 2014, veľmi fotogenická, hlavne večer, keď je nasvietená. Heydar Alijev bol prezidentom Azerbajdžanu v rokoch 1993 až 2003. V Baku je po ňom pomenované aj letisko a obrovské Centrum Heydara Alijeva, postavené za štvrť miliardy. Od roku 2003 vládne ako prezident Azerbajdžanu syn Heydara Alijeva - Ilham Alijev, spolu s manželkou (1. viceprezidentkou). Taká rodinná demokracia. 

Mešita bola jednou z troch, ktoré sme v Azerbajdžane videli. Mešity určite nie sú na každom rohu, ako napríklad v Turecku.   

V noci sa na Slovensku menil čas. Azerbajdžanci už zimný a letný nestriedajú. Teda zatiaľ čo Slovensko malo o hodinu dlhšiu sobotňajšiu noc, my v Azerbajdžane sme dlhšie nespali.

Deň 3.

Ideme pozrieť zoroastriánsky chrám - Temple of fire. Stojí na okraji Baku, asi polhodina autom, Boltom za 4€. Zoroastriánstvo je najstaršie monoteistické náboženstvo (uznávajúce jedného boha), vzniklo asi pred 4000 rokmi. Dodnes sa praktizuje napríklad v Indii.

Chrám v Baku prestal plniť svoju úlohu koncom 19. storočia, dnes je len múzeom.

Odtiaľ ideme k Centru Heydara Alijeva. Architektonicky veľmi zaujímavá budova. Dovnútra sme nešli, jednak by sme tam strávili veľmi veľa času, jednak vstupné 14€ na osobu sa nám zdalo priveľa.

Ideme do tržnice Green market, krásne čistá (ako celé Baku), nakúpiť nejakú baklavu, ovocie a tak. Čerstvo vytlačená šťava z granátového jablka, liter za 2€. 

Večer sme dali opäť prechádzku popri mori, rôzne kolotoče (jazda za 1€), decká aj dospelí sa vyblbli.

Deň 4.

Včasne ráno ideme na letisko. Wizzair odlieta zo starého terminálu, otvorená je len malá kaviareň a duty-free s ofučanou pokladníčkou. Na raňajky o pol šiestej ráno nespoliehajte. Zaujímavé je, že aj keď máte online check in, musíte si na prepážke aeroliniek nechať skontrolovať pasy. Inak vás nepustia ani na security kontrolu.

O ôsmej sme pristáli v Budapešti a na obed boli doma.

 

Záver.

V Baku sa nám naozaj páčilo. Orient, avšak čistý a bez otravných predavačov. Žiadne turecké záchody, či smrad na tržnici. V porovnaní s Tureckom, s ktorým má Azerbajdžan veľmi podobný jazyk, pôsobí oveľa európskejšie. Či už podľa čistoty, spôsobu obliekania, hustoty mešít, alebo len podľa toho, že pivo vám tam načapujú v každej kaviarničke. 

Som rád, že sme sa dostali aj za mesto, zažili trochu z krajiny. Určite by to však chcelo vidieť aj vrchy Kaukazu na severe, či pláže niektorého z kaspických rezortov. Summa summarum, odporúčam. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Zmenili sme ekonomiku aj zákony, ale nezmenili sme myslenie

O Novembri 89 s jednou z hlavných tvárí.

Spievali slobode. Ale koho to zaujímalo?

Úrad vlády zorganizoval Galavečer 30 rokov slobody.


Už ste čítali?