Andalúzsky roadtrip - výlet na jarné prázdniny.

Autor: Peter Pašteka | 5.3.2019 o 18:18 | Karma článku: 7,29 | Prečítané:  3034x

Jarné prázdniny, to nemusí byť len lyžovačka, povedali sme si takto koncom minulého roka. Spraviť si výlet po južnom Španielsku, navštíviť pár miest s nezameniteľnou architektúrou a užiť si teplo, to sme chceli už dávnejšie.

Pre Andalúziu nie je určite február top sezónou, čo malo pre nás aj niekoľko výhod:

  • relatívne málo ľudí

  • rozumné ceny

  • príjemné počasie

Aký bol náš plán? Letieť ráno do Barcelony, na druhý deň pokračovať do Malagy, tam si požičať auto, pobehať Andalúziu a po týždni zas auto v Malage vrátiť.

Príprava.

Už tradične sme sa rozhodli vziať so sebou aj nášho bišóna Jackyho. Naivne si myslíme, že bez nás by mu v nejakom psom hoteli bolo smutno. Tomu treba prispôsobiť dve veci:

Let - low cost aerolinky lietajúce z Bratislavy psov do lietadla neberú

a ubytovanie - nie každý hotel je pet friendly. Na rezervačných portáloch sa dajú také odfiltrovať.

Letenky: Zarezervoval som tri lety: do Barcelony, druhý deň do Malagy a nakoniec z Malagy do Viedne.  Cena pre 4 ľudí, 2 kufre a jedného psa - 600€. Letenky som si zvykol vyhľadávať na flights.google.com. Stránka priamo letenky nepredáva, presmeruje vás na najlacnejšieho predajcu.

Auto - požičanie Ford Focus s automatom - 68€ na týždeň. Super cena. V požičovni nám ponúkli aj poistku , kryjúcu všetky riziká, za 30€ na deň. Teda za viac, ako cena prenájmu. My sme si poistku uzavreli inde - online, za 35€ na týždeň. Autopožičovňa mi pri preberaní auta zablokovala na kreditke 1200€, ak by sa niečo s autom stalo tak si škodu z toho uhradia. A poisťovňa by mi to vrátila dodatočne.  

Vstupenky - odporúčam kupovať dopredu, hlavne na Sagrada Familiu v Barcelone a Alhambru v Granade. My sme bookli aj lanovku v Gibraltari. Vždy kupujte vstupenky na oficiálnej stránke. Bacha, google vyhodí ako prvých päť výsledkov hľadania sponzorované odkazy na firmy, ktoré predávajú lístky so slušnými maržami.

Ubytovanie - klasika, booking a airbnb. Rezervoval som tak dva mesiace dopredu.

 

Deň 1, sobota , Schwechat - Barcelona

Vstali sme o 3,30 ráno, aby sme stíhali let o 6,15. Stihli sme. Podali sme si batožinu, prešli bezpečnostnou kontrolou a prišli k určenému gate. A tam svieti namiesto Barcelony Faro. Tak pozriem na info tabulu, ako nám to tie gate (čítaj gaťe) zmenili. Nezmenili. Zrušili let. 45 minút pred plánovaným odletom.  

Nie že by som lietal veľa. Ale zas ani úplne málo. Ale aby mi zrušili let, to sa mi ešte nestalo. A ako naschvál, nie keď idem služobne, ale vtedy, keď organizujem výlet rodine. Grrrr.

Čo teraz? Idem na prepážku aerolíniek, fronta ako na mäso. Čakajúc som googlil alternatívne lety. Teta za pultom však bola rýchlejšia. Ponúkla mi náhradný let cez Mníchov. S tým, že odletíme s posunom 7 hodín a pristaneme o viac ako 9 hodín neskôr oproti plánovanému času. Nič moc, plánovaný deň v Barcelone je v keli. Vrátane návštevy Sagrada Familie, na ktorú som mal lístky. Viete si predstaviť 7 hodín na Schwechate? My oblečení na teplých +20, vonku príjemné -4, vietor. Do Viedne sa neoplatí ísť, vrátiť sa do Bratislavy takisto nie. Tak som si krátil čas čítaním informačného letáku, čo som dostal pri zrušení letu. A tam som sa dočítal, že mám nárok na kopu vecí, napríklad na občerstvenie na letisku, alebo kompenzáciu v neuvedenej výške. Tak zatiaľ skočím opäť na prepážku, že chcem stravu. “A ja som vám ju nedala?”, skúsila na mňa teta. “Aha, tak nech sa páči, poukážka na 4x15€”. Kto si nevypýta, nemá. Čo s voucherom? Deti že na párky nejdú, preferujú fastfood. Mali z toho zážitok, minúť 60€ v mekáči je celkom fuška.

Ešte skúsim spraviť niečo s lístkami na Sagrada Familiu. Napísal som im mail, že mi zrušili let a že či mi nevedia lístky stornovať. Odpísali behom pol hodiny. Že lístky sú stornované a peniaze vracajú. O dva dni som ich mal na účte. Paráda.

Sedem hodín na Schwechate sme nejak prečkali. Pri check-ine si ešte overím, že s podanou batožinou je všetko OK a pôjde s nami náhradným letom. Uistili ma, že áno. A hádajte, či nás naše dva kufre v Barcelone čakali? Nečakali. Tak zase hodina na prepážke stratenej batožiny. Opísal som im celý náš plánovaný itinerár, ak by hľadanie kufrov trvalo dlhšie a tie nás museli naháňať. Znie to neuveriteľne, ale to bol posledný negatívny zážitok nášho výletu.

Pristáli, sme na Barcelonskom medzinárodnom letisku. Nie v Girone, kam sa lieta z Bratislavy. Do centra sa dá dostať metrom, alebo vlakom za cca 6€. Na cestu vlakom (chodí do centra raz za pol hodinu) sa však dá použiť aj karta T10. Tá stojí 10,20€ a platí na 10 jázd v rámci barcelonskej integrovanej dopravy. Dá sa použiť aj pre viac osôb, stačí ju opakovane pretiahnuť turniketom. A hoci platí len na vlak a nie na metro z letiska, je celkom rozdiel zaplatiť 1,02€, alebo 6€ na osobu. Jedinou miernou nevýhodou je to, že vlak odchádza len z terminálu 2 a nie 1. Medzi terminálmi však premáva v päťminútových intervaloch bezplatný autobus.

Do hotela sme prišli okolo ôsmej večer. Večera v neďalekej reštike a spať. Vstávali sme skoro, sme unavení. Kufre zatiaľ nedorazili.

deň 2, nedeľa, Barcelona - Malaga - Granada

V noci mi prišiel mail, že sa naše kufre našli, sú vo Viedni. A že idú za nami rovno do Malagy. Fajn, aspoň sme sa nemuseli z letiska a späť teperiť s batožinou.

Ráno sme stihli metrom vybehnúť aspoň k Sagrada Familii, omrknúť ju z vonku. Kopa žeriavov a vysoký plot okolo. V Barcelone som nebol prvý raz. Nemôžem si pomôcť, ale mňa Barcelona neoslovila. Gaudiho stavebnému štýlu nerozumiem, podľa mňa sú hrady z blata na pláži krajšie. Rambla OK, ale zas nič mimoriadne. Park Guell tiež fajn, ale takých je veľa (odhliadnúc zas od Gaudiho prvkov). A inak čo? Pláž? FC Barcelona? Bary? Viem, že veľmi veľa ľudí je z Barcelony nadšených. Ja k nim nepatrím. Asi som nekultúrny barbar. A to som ešte nespomenul, že za ubytovanie sme dali 2x viac, ako inde v Španielsku.

Na cestu do Malagy sme zvažovali aj rýchlovlak. Po ceste možno niečo uvidíte, cesta však trvá 5x dlhšie a lístok stojí o tretinu viac. Takže sme zvolili lietadlo.

Do Malagy sme prišli okolo druhej poobede. Neuveriteľné, naše stratené kufre nás tam čakali.

Na letisku sme si v požičovni vyzdvihli auto, namiesto Forda sme dostali Seat Leon. S dieselovým motorom a automatickou prevodovkou. V pohode auto. Pri preberaní som si ho dôkladne skontroloval, urobil fotky.  Našiel som pár škrabancov, ktoré neboli v preberacom protokole. Nechal som ich tam dopísať. Pre istotu. Celé to netrvalo ani 15 minút.

Okamžite sme vyrazili smer Granada. V Španielsku majú veľmi hustú sieť diaľnic. Väčšina z nich je bezplatná, len na niektorých sa platí mýto. Sú síce trochu kľukatejšie, ako tie naše a rýchlosť je obmedzená na 120 km/h, ale sú však skoro všade. Trochu sa len treba sústrediť na výjazdoch, keďže zpravidla na jednom mieste sa dá zísť viacerými smermi. Inak je cestovanie po Španielsku úplne v pohode. Vodiči sú celkom ohľaduplní, nie ako Taliani. Cesty sa mi zdali byť relatívne prázdne. Okolo 18 sme boli v Granade.

deň 3, pondelok, Granada

Mauri, moslimskí obyvatelia Pyrenejského polostrova, vládli južnému Španielsku, alebo Al-Andalus, vyše 700 rokov. Granada bola ich posledným veľkým mestom. Španieli ho obsadili v roku 1492 (povedomý rok, nie?). Pozitívne je, že Španieli zachovali veľkú časť pôvodnej architektúry, ktorú je možné obdivovať dodnes.

Popri relatívne malom centre je najzaujímavejším miestom Granady určite pevnosť Alhambra. Ako som spomínal, lístky (rezerváciu) som mal kúpené cez internet. So vstupom o 9,00. Ukázalo sa, že pri vchode je dobré byť 45 minút pred plánovaným vstupom. Jednak rezerváciu z internetu je potrebné vymeniť za skutočné lístky. Potom čas vstupu nehovorí o vstupe do areálu (tam môžete vojsť kedykoľvek v daný deň), ale do paláca Nazaries, ktorý je vo vnútri, tak 15 minút od hlavného vchodu. A nakoniec, pri paláci je dobre byť v predstihu, keďže je tam celkom dosť ľudí. Obmedzený počet predaných vstupeniek ale znamená, že ľudia sa o seba nepodkýnaju. Určite kupujte lístky vopred, na mieste je s nimi problém.

Alhambra je veľmi pekná. Záhrady s pomarančovníkmi, zasnežené vrcholy Sierra Nevady v pozadí. Paláce, hradby, kostoly. Prehliadka tak na tri hodiny.

Granada je jedným z posledných miest v Španielsku, kde platí, že k drinkom patria free tapas. A čo sú tie tapas? Začínam v tom mať trochu jasnejšie. Myslel som si, že tapas sú niečo, ako naše jednohubky a treba ich zjesť tak desať, aby človek trochu zahnal hlad. Nie je to celkom tak. Podľa toho, čo som videl, tapas sú tak tretinové až polovičné porcie normálnych jedál, studených, či teplých. Syr, bageta, ruský šalát, tatarák z lososa, cestoviny, mäsové guľky, jednoducho čokoľvek malé. Spravidla nám stačilo osem pre nás štyroch a boli sme sýti. Ceny sú tak od 1,5 do 4€ za kus. Z nápojov mi chutilo Tinto de Verano. Červené víno so sódou, citrónovou šťavou a ľadom. Fakt som barbar.

So psom nás do reštaurácie dovnútra nepustili. Nevadí, aj tak väčšina ľudí sedela vonku.

V Granade bolo ráno chladno, tak +5. Zrejme kvôli neďalekým horám. Cez deň sa oteplilo na +20, takže na krátke rukávy.

deň 4, utorok, Granada - Sevilla

Sevilla je hlavným mestom Andalúzie, štvrté najväčšie mesto Španielska. A je fakt krásna. Rozsiahle centrum s katedrálou a pevnosťou Alcazar, Plaza de España s prenájmom lodiek, množstvo parkov s kopou zelene a papagájmi hniezdiacimi v korunách stromov.

 

deň 5, streda, Sevilla

Prihlásili sme sa na Free Walking Tour. Princíp je v tom, že nejaký miestny znalec vám robí dve-tri hodiny sprievodcu,

ukáže všetko zaujímavé, ale aj to, kde sa dá dobre a lacno najesť, kde je najlepšie flamengo a kde pivo nestojí viac, ako dve eurá. Jeho služby sú oficiálne bezplatné, ale slušné je mu nechať tringelt, tak 5€ na osobu.

Free Walking Tours sa nám osvedčili aj v iných mestách, nájsť miesto a čas stretnutia sa dá na webe.

Sevilla bola asi mestom, ktoré sa nám v Španielsku páčilo najviac. Deň a pol boli málo.

 

deň 6, štvrtok, Sevilla - Cádiz

Cádiz je mestom na pobreží Atlantického oceánu. Pekná promenáda, katedrála, pevnosť. Tak na dve-tri hodiny. Vôňu mora (oceánu) je cítiť všade. V Španielsku sú však krajšie mestá.

Ubytovanie som bookol v rezorte na pláži neďaleko mesta. Rezort nebol úplne prázdny, vo februári však určite nezažíval vrchol sezóny. Pláž bola dlhá a široká, s jemným pieskom. Deti a pes sa tam celkom vyblbli.

 

deň 7, piatok, Cádiz - Gibraltár - Ronda - Malaga

Naplánovali sme si dosť náročný deň. Začali sme v Gibraltari, súčasti Spojeného kráľovstva. Taký malý kus Anglicka na juhu Pyrenejského polostrova. Auto sme zaparkovali na platenom parkovisku pár metrov od hraničného priechodu. Gibraltar nie je v Schengene, takže normálne pasová kontrola. Nie však nejako prísna. V Gibraltari sa hovorí po anglicky, platí sa tam librou. Na rozdiel od Anglicka sa však jazdí vpravo, kvôli územiu s plochou necelých 7 km štvorcových sa im zrejme neoplatilo meniť pravidlá. Aj tak tam jazdí väčšina áut so španielskou ŠPZ. Hneď za hranicou je pristávacia dráha letiska. Prechádza cez ňu cesta. Ak štartuje, alebo pristáva lietadlo, zasvieti červená a zavrie sa závora. Ako na železničnom priecestí.

V Gibraltári stojí za pozornosť Gibraltárska skala, vysoká 426m. Pekný výhľad až do Afriky a voľne žijúce opice. Na www.gibraltarinfo.gi sme si kúpili lístky na lanovku. Súčasťou ceny

je aj mikrobus od hranice a vstupné do jaskyne, tunelov v skale a vyhliadkovú plošinu. Lístky pre dospelého sú od 18 po 25 libier, podľa toho, čo všetko chcete vidieť. Deti a študenti majú zľavu. Len treba mať študentský preukaz ISIC.

Opíc hore žije celkom dosť. V minulosti ich tam zavliekli námorníci na svojich lodiach. Žijú divoko, nesmú sa kŕmiť (pokuta 5000 libier) a sú neskutočne drzé. Syn mal vo vrecku mikiny zabalený croissant. Neviem, ako to tá beštia zbadala, ale skočila mu na chrbát a croissant z vrecka ukradla. Potom si ho spokojne jedla pár metrov ďalej. Chvíľu na to ďalšia opica skočila asi na 10 ročného chlapca a snažila sa mu ukradnúť vrecko s čipsami. Otec ho ubránil. Platí zásada, všetko jedlo skryť v ruksaku.  

Na vrchol skaly sa dá dostať aj mikrobusom, je to však drahšie, ako lanovkou.

Po ceste do Malagy sme sa zastavili v Ronde. Mesto postavené na kamenných útesoch. Ernest Hemingway sa ním inšpiroval vo svojom románe Komu zvonia do hrobu.

Scéna, keď zajatcov zo španielskej občianskej vojny nechali pochodovať cez zráz útesu, je založená na reálnej skutočnosti. Tri hodiny na prehliadku stačia.

 

Večer sme dorazili do Malagy.

 

deň 8, sobota, Malaga

Malaga je prímorské mesto s 550 tisíc obyvateľmi, pekným centrom, pevnosťou, plážou  a množstvom turistov. Podľa nášho subjektívneho hodnotenia, druhé najkrajšie na našom tripe. Treba vidieť pevnosť Gibralfaro, odkiaľ je skvelý výhľad na centrum, koridu, more.

Poobede sme sa na nejaké dve hodiny vyvalili na pláž. Niektorí ľudia sa aj kúpali. Keby som mal plavky, dám to tiež ;).

V sobotu sa v centre mesta konal karneval. Väčšina ľudí bola v maskách, normálne sa bavili, užívali si život. Videli sme ich ešte aj ráno, keď my sme už išli na letisko.

 

deň 9, nedeľa, Malaga - Viedeň

Auto som vrátil na letisku, prebrali ho asi za jednu minútu a hneď zrušili blokáciu 1200€ na mojej kreditke. Rýchle, jednoduché. Lietadlo pristálo načas. A s ním aj oba naše kufre.

Doma sme boli okolo piatej poobede.

Španielsko je veľmi príjemná krajina. S vybudovanou infraštruktúrou, milými ľuďmi. Španieli si dokážu užívať život. Bavia sa na karnevaloch, večer sú reštaurácie plné veľkých partií ľudí. Bežne vidíte na ulici decká hrať futbal. To som u nás už dosť dávno nevidel. Ceny sú o niečo málo vyššie ako u nás, ale nijak katastrofálne. Vadilo mi len, že do každého kostola je treba platiť vstupné. Niektoré mestá sa nám páčili viac, ako iné. Do takej Sevilly, či Malagy a neďalekej Rondy by som sa chcel ešte niekedy vrátiť. Jarné prázdniny sa dajú fakt využiť aj inak, ako na lyžovačku.

Epilog:

Večer som doma googlil práva spotrebiteľov pri zrušených a omeškaných letoch. Podľa smernice EÚ majú cestujúci v takom prípade nárok na odškodné vo výške 250 €. Len treba o to požiadať aerolínky. Tak som požiadal. Vyjadrenie musím dostať do mesiaca. Žeby sa mi vrátila polovica nákladov na trip? Dám vedieť dodatočne v komentároch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?