reklama

Na juh za snehom, alebo lyžovačka v Srbsku.

Lyžovať sa s rodinou chodíme pravidelne. Raz do roka. A keďže na jarné prázdniny už program máme, rozhodli sme sa využiť druhú polovicu zimných prázdnin. Z pohľadu lyží top sezónu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Narozdiel od iných ciest, plánovať sme začali neskoro. Koncom novembra.

Ako sme sa rozhodovali:

  • potrebujeme modré, prípadne ľahko červené trasy

  • chceli sme veľké stredisko, kde môžeme striedať zjazdovky

  • na Slovensku sme po minulé roky objednávali ubytovanie mesiac dopredu a lyžovali pri +5 stupňoch. Báli sme sa, či na druhý deň ešte spustia vleky

  • stále s nami býva naša krvilačná beštia - bišon Jacky. Doma ho nenecháme, hotel teda musí dovoliť psov.

  • a nedovolenkujem v krajinách, kde sa cena piva blíži k 5€

Takže po chvíli gúglenia, v duchu tradície nie úplne štandardných dovolenkových destinácií (dve posledné letné dovolenky sme strávili v Gruzínsku), som to našiel. Kopaonik.

Kopaonik
Kopaonik 

Kopaonik je najväčšie lyžiarske stredisko v Srbsku, s 55 km zjazdoviek (z toho 30km modrých), lyžuje sa až do výšky 2017 mnm. Z Bratislavy je to 840km, z čoho 740km je po diaľnici. Musíme ale rátať s prechodom schengenskej hranice. To dáme.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ubytovanie som bookol asi mesiac dopredu. Apartmán pre štyroch, 120€ na noc. V cene sú raňajky a ski bus. Nie úplne málo, ale 2. januára je stále top sezóna.

Hoci Srbsko nie je v EÚ, na cestu stačí občiansky preukaz. Pas (zvierací) sme brali len nášmu psovi. S vyznačenými očkovaniami proti besnote a s potrvrdením o teste na protilátky, ktorý je potrebný pre návrat do EÚ.

Plán bol takýto: Vyrazíme hneď 1. januára (na Silvestra sa teda budem správať slušne). Prejdeme nejakých 700km (všetko diaľnica) a prenocujeme. Bookol som apartmán v Čupriji (mesto pri ďaľnici), cena 43€. 2. januára ráno prejdeme zvyšných 140km, ani sa neubytujeme a ideme na lyže.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dopredu som kúpil maďarskú diaľničnú známku (online, ako u nás, len trochu komplikovanejšie), 10,8€ na 10 dní a nainštaloval appku BorderWatcher. V tej užívatelia udávajú aktuálne strávený čas na maďarsko-srbskej hranici, takže poskytuje dosť presné info o čakacích dobách.

Vyrazili sme 1.1.2019 o 10:00. Fakt sme to dali. Cesta z Bratislavy ide okolo Budapešti, Segedínu, pokračuje na Belehrad a ďalej na juh smer Niš. Cesty boli prázdne, na srbskej hranici sme strávili 5 minút. Psa sa nám pasovej kontrole osvedčilo nezatajovať, ale ani naňho príliš neupozorňovať. Nech sa nezdržiavame kvôli formalitám, hoci papiere sú v poriadku. Sedel pri deťoch na zadnom sedadle, colník ho ignoroval.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hneď na prvej benzínke v Srbsku som sa postaral o komunikáciu. Nech nemusíme platiť roaming mimo EÚ. Kúpil som štyri SIM karty operátora MTS, 300 dinárov (2,6€) každá. Na týchto kartách sa dá aktivovať “welcome package”, 4GB dát a 10.000 minút vo vlastnej sieti, platných 7 dní. Ideálne pre nás, čo potrebujeme internet a volať si navzájom. Package aktivujete vytočením čísla *100# a zadaním voľby 1 trikrát za sebou.

V Srbsku sa platí na diaľnici mýto. Ako v Chorvátsku. Prvý platený úsek začína kúsok za hranicou, končí pred Belehradom. Druhý začína za Belehradom a pokračuje až po zjazd z diaľnice pred Kopaonikom. Cena každého úseku je asi 580 dinárov (5€). Dá sa platiť kartou aj eurami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Náš pes zvláda v pohode cestu vlakom, lietadlom aj autom. Tentoraz to však bolo iné. Celú cestu nespal, ani sa za jazdy nechcel napiť. Asi mu vadil aerodynamický hluk strešného boxu pri vyšších rýchlostiach. Nepríjemné to bolo aj ľuďom a to má pes oveľa citlivejší sluch.


Do Čuprije sme dorazili asi po siedmich hodinách pohodovej jazdy po diaľnici. Je to mesto s asi 20 tis. obyvateľmi, nie je tam veľa čo vidieť, snáď iba pozostatky bombardovania NATO z roku 1999, ktoré Srbi zámerne neopravili. Najedli sme sa v jednej z mála reštaurácií otvorených na Nový rok a išli spať. Celú výstroj aj lyžami v strešnom boxe som nechal v aute na parkovisku (s kamerou) pred apartmánom. Pýtal som sa domáceho, či je to v poriadku. Ubezpečil ma, že áno. Ráno bolo všetko tak, ako večer. Pred budovou boli na noc zaparkované bicykle, zrejme je to s bezpečnosťou O.K..

Ráno sme pokračovali smerom na Kopaonik. Posledných 25 km diaľnice a potom miestne komunikácie. Napodiv, kvalita dobrá. Ani serpentíny neboli také zlé, ako vyzerali na mape. Pri vstupe do národného parku Kopaonik sa platí vstupné 150 din (1,2€) za auto. Po ceste začalo snežiť, posledných asi 20 km som išiel s reťazami. Popri ceste bolo viacero predavačov reťazí, ktorí vám ich ochotne aj nasadia.

Obrázok blogu

Či bolo dobré počasie? Na to sa dá pozrieť z dvoch uhlov. Buď “zima ako z rozprávky”, alebo aj “ hnusná odporná kosa”. Husto snežilo, vonku pekných -12C, mierny vietor.

Zaparkovali sme pred našim hotelom okolo 11,30 a chceli využiť hotelový skibus. Ups, ten chodí len do 11 a potom až od 15,30. Tak sme si vzali taxík. Premávajú s nosičmi na lyže, jazdia podľa taxametra, cena cca 8€.

Reštaurácie dole v stredisku boli preplnené lyžiarmi bez lyží, ktorí zjavne prišli na Kopaonik kvôli pár selfies a dať si kávu. Normálne sme si nenašli miesto. Chaty hore po svahoch však boli O.K, dalo sa tam sadnúť aj cez obed.

K samotnému stredisku. Je veľké. 30 km modrých, 19 km červených a 6 km čiernych zjazdoviek.Stalo sa mi, že som normálne musel použiť mapu. Trasy sú dlhé a široké, upravené dobre. Vyzerali byť denne ratrakované, pri snežení na zjazdovke bolo dosť prašanu. Stredisko je pomerne vysoko položené, lyžiarska sezóna trvá do konca apríla. Za štvordňový skipas pre dospelého (deti do 12 rokov majú zľavu) sme zaplatili 98€. Keď pozerám na ceny skipasov na Slovensku, tak celkom fajn.

dolná stanica sedačiek
dolná stanica sedačiek 

Na sedačku dole v centre sme čakali tak 5 minút. Hore to už bolo prakticky bez čakania.

Ľudia sa na zjazdovkách správali normálne. Hlavne sa dosť roztrúsili po stredisku, takže sme do seba nenarážali. Nevidel som nijakého blázna ísť hlava-nehlava. Pri čakaní na vlek sa niektorí trochu strkali a snažili predrať dopredu. Ale inak O.K. Z návštevníkov tam boli hlavne Srbi a Rumuni. Pár Rusov. Tých som však skôr videl v reštaurácii, ako na svahu.

Ubytovanie sme mali v pohode, asi 5 km od centra strediska. Priamo v budove bola reštaurácia, dobré jedlo, čapované pivo. Čo viac treba. Veľký viedenský rezeň z teľaciny a hranolky za 5,5€, pivo 1,9. S parkovaním to priamo v centre nie je ideálne, preto sme auto nechávali stáť pri hoteli. Do centra sme chodili hotelovým skibusom, cesta trvala asi 15 minút.

Obrázok blogu

Problém sme mali s vodou. Začala vypadávať. Tiekla len tak štvrť hodiny a potom dve-tri hodiny nič. Bol som sa sťažovať na recepcii, že ich to mrzí, spôsobili to mrazy a robia na tom. Čo už. Po asi jeden a pol dni to však zjavne opravili a voda tiekla v pohode. Pri check-oute sa znova ospravedlňovali, ako ich ten problém s vodou mrzí. A že ako kompenzáciu nám dávajú poukaz na dve noci zdarma. Platný do konca roka. Milé.

modrá zjazdovka
modrá zjazdovka 

Posledný deň akoby sa stredisko chcelo ukázať v celej svojej kráse. Stále akceptovateľných -8, ale slniečko a bezvetrie. Stromy ako pod vrstvou šľahačky, v dolinách hmla. Na južných svahoch príjemne teplo od slnka. Nádhera. Škoda, že to bol už posledný deň.

červená zjazdovka
červená zjazdovka 

Na cestu domov sme vyrazili hneď po raňajkách. Ešte že som nedal večer dole reťaze. Opäť husto snežilo. Reťaze som vyzul asi až po 30 km a hodine a pol jazdy. Nie že by cesta nebola odhrnutá, len stále pribúdal sneh. Po diaľnici to už išlo v pohode. Predbiehali nás hlavne autá s nemeckými a rakúskymi značkami. Zrejme vracajúci sa gastarbeitri. Pri mýtnej bráne pred hranicou si ich potom policajti odchytávali. Nevidel som, kde merali, ale brali to rad radom.

Na hranici sme sa vďaka končiacim sa prázdninám zdržali vyše hodinu. So psom to bolo v pohode. Srbský pasovák, keď vracajúc nám naše pasy zbadal psa v aute, iba povedal: “Aha, vy máte aj psa. Tak šťastnú cestu”. Maďarský colník postupoval presne podľa príručky: “Otvorte kufor, prosím. Nejaký alkohol alebo cigarety? Nie? Šťastnú cestu.” Pes, ani strešný box ho nezaujímali. Zrejme neboli v príručke. V Bratislave sme boli pred ôsmou, asi po 11 hodinách cesty. Nebyť kalamity pod Kopaonikom a čakaniu na hranici, dáme to za 9.

Lyžovačka v Kopaoniku bola skvelá. A to napriek nie ideálnemu počasiu. Veľký výber širokých a slušne upravených zjazdoviek, dobré jedlo, rozumné ceny. Ľudia sú tam milí, také slovanské duše. Vzdialenosťou je to tak na hranici toho, čo som ochotný podniknúť autom.

Myslím, že poukaz na bezplatné ubytovanie nám tento rok neprepadne. Či už v lete alebo v zime, vrátime sa.

Peter Pašteka

Peter Pašteka

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  52x

Otec rodiny. Rád cestujem. Nie však do krajín, kde pivo stojí päť eur a pri každom obrúsenom kameni sa tlačia davy turistov. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu